Predtým to bol stredný východ, inde zas nepokoje a muslimské protesty v anglicku, boje na Ukrajine, stále to bolo pre nás akosi "ďaleko". Dnes sa kríza dostáva stále bližšie a bližšie k naším hraniciam a tým pádom aj téma sa stáva diskutovanejšou. Dnes si už politici začínajú uvedomovať respektíve začínajú nahlas hovoriť, že ľudia ako Kaddáfi Assad alebo Husain v skutočnosti militantné skupiny vo svojich krajinách držali na uzde a tým že sme tieto režimi zničili, otvorila sa voľná cesta pre radikálov k moci.
Do kedy sme si mysleli že sa to bude dať udržať? Do kedy sme si mysleli že sa bude dať udržať západný model života, kedy príklad priemerný obyvatelia ameriky, ktorí tvoria 5% populácie minú 20% svetovej energie, 15% svetovej spotreby jedla a vyprodukujú 40% svetového odpadu. Pokiaľ si zoberiete štatistiky financií tak ten rozdiel medzi bohatými a chudobnými je ešte viac viditeľný, američanov spomínam lebo tam tento rozdiel vidno najviac, my v európe však veľmi nezaostávame, to sa báť nemusíme.
Dlhé roky sme žili na úkor obyvateľov Afriky a Ázie, lacná ropa, lacný tovar, vysoká životná úroveň a na druhej strane zdevastovaná krajina a zdevastované životy, blahobyt ale blahobyt umelý. Tento blahobyt však končí, aj keď sme si mysleli, aspoň teda podľa nášho správania to tak vyzeralo, že bude fungovať večne. Nie nebude. Žijeme v dobe zlomu, čo príde závisí od toho koľko bude trvať kým sa prebudí dostatočné množstvo ľudí a začne konať, potom sa môžu začať hľadať riešenia, kým však spíme, politici sa budú pod tlakom vyššej moci ďalej nečinne prizerať, tak ako to robia doteraz. Peace&Love for Humanity.